curunir

Westerny nikdy príliš neboli mojou šálkou kávy, síce proti nim vlastne nič nemám, no na ich sledovanie potrebujem mať zväčša chuť a náladu. A z filmov, ktoré som v poslednej dobe videl, to boli práve oni, čo ma natoľko oslovili, že som o nich ešte aj niekoľko dní potom rozmýšľal. V tichosti, len ja a myšlienky...

Ako prvé to boli dva filmy majúce pritom rovnaký názov - True Grit.  Nebyť toho, že Coenovský remake takmer rúbal Oscary, nepustil by som si ani originál. Oba filmy som videl hneď  po sebe, čo som doteraz ešte nikdy neurobil a tak som ich mohol hneď za čerstva porovnať.  Ťažko povedať, ktorý z nich je lepší. Kým Hathawayov film je skôr rýdzou klasikou žánru, ťažiacej predovšetkým zo skvelého Waynovho výkonu,  u Coenovcov sa mi samozrejme okrem Bridgesa (podľa mňa lepší než Colin Firth), páčil trpký záver, ktorý pôvodnému filmu chýbal. ,,Nový"  True Grit je celkovo pružnejší ako jeho predchodca, obsahuje síce zopár zbytočností (stretnutie sa so šamanom), no mnohému nadbytočnému sa tiež úspešne vyhol. Aj keď som dal obom snímkam rovnaké ohodnotenie, v budúcnosti to bude zrejme remake, ktorý svojimi hviezdičkami predčí originál.

Posledného menovaného - Veľké ticho, som vzhliadol skôr náhodne. Viac než pre rozšírenie si znalostí zo spaghetti žánru, som sa ho rozhodol sledovať  kvôli Klausovi Kinskému, ktorého rozsiahlu hereckú dráhu mám zatiaľ zmapovanú len z minima. Zo začiatku to s filmom vyzeralo len priemerne, pretože dáky zvýšený stupeň originality ostal zrejme zahrabaný pod kopami snemu. Vlastne ma odrádzala aj jeho atmosféra - fúka, mrzne, sneží, chumelí sa a pozriem von oknom a tam krásny slnečný marcový deň, snáď  prvý po zime, ktorá mi začínala už liezť na nervy.  Istú dobu som mal chuť film vypnúť a dosť možno sa už k nemu vôbec nevrátiť.  No urobil som dobre,  že som tomuto nutkaniu odolal.  V posledných 20 minútach sa všetko zaujímavo vyvŕbi a na záver som pozeral ako obarený. Síce sa mi počas sledovania vynárali rôzne variácie, ako by mohol skončiť, no s tým, čo si na mňa Corbucci prichystal som ani v najmenšom nerátal.  Záver je ako sa povie ,,tuzexový",  ,,zachránil"  zvyšok  pred nižším hodnotením a hlavne mne nachystal nezabudnuteľný zážitok.  A  ak by aj tu začal ktosi uvažovať o remaku (čo by som len privítal), mal by byť zverený do Eastwoodových rúk. Ako som sa síce od užívateľa ,,Karlos80"  dozvedel, je problém s autorskými právami, Clint sa úspešne vystrieľal už z horších šlamastík a ako ktosi ďalší v komentári k filmu napísal: ,,nádej zomiera posledná".