silentname

Okey, myslím si, že už je "Nancy" nejaký čas na videnie a tentokrát si povieme o filme ešte niečo viac. Ak ste film ešte nevideli, tak odporúčam si najprv pozrieť film a potom sa sem vrátiť, lebo tento blog bude obsahovať veľkú dávku spoilerov a neospravedlňujem sa za nič. Takže poďme na to.

Ak neviete o čom je premisa filmu, tak Nancy žije so svojou matkou v dome a žije si svoj vlastný svet blogovaním a vyrovnávaním sa s faktom, že prišla o svoje nenarodené dieťa. Jedného dňa uvidí v televízii rodičov, ktorý po tridsiatich rokoch stále hľadajú svoju dcéru. Bola unesená, keď mala 5 rokov. A v televízii odhalia fotku, ako by mohla vyzerať po rokoch. A keď sa Nancy na ňu pozrie, uvedomí si, že by to mohla byť ona a rozhodne sa svojich potencionálnych rodičov navštíviť.

To je podľa mňa veľmi dobrý nápad a myslím si, že film z neho vyťažil skutočne maximum. Povedzme teda pár vecí, čo pre mňa robia tento film skvelý. V prvom rade je to Andrea Riseborough v hlavnej role. Pochválil som jej výkon už predtým, no myslím si, že jej postava prešla silnou premenou a najmä nikdy nevieme úplne na istotu, čo sa v nej odohráva. Aby som to upresnil, tak prezradím, že Nancy píše blog. Blog o svojom stratenom dieťati, kde ale dávala nádej, že niečo nové môže teraz nastať. Lebo je opäť tehotná. Lenže realita je taká, že Nancy nie je znovu tehotná. Ale napriek tomu sa stretne s jedným svojim fanúšikom, pred ktorým sa tvári, že tehotná je. Vďaka umelému brušku.

Tiež je dôležité povedať, že jej vzťah s mamou nie je zrovna najlepší. Tá je veľmi nepríjemná a neustále máme pocit, akoby ju ani nemilovala. A počas filmu umrie. A keď sa Nancy následne dozvie, že pred rokmi bolo dievča unesené, že sa na ňu podobá a nikdy namal svoj rodný list, začne si spájať jedno s druhým a nadobudne dojem, že by mohla byť stratenou dcérou. Čo pre mňa funguje vo filme je skutočnosť, že nemám z Nancy pocit, že by J.Smith Cameron a Stevovi Bushemimu klamala. Ani raz som nemal ten pocit. Vnútorne som mal pocit, že je sama o tom všetkom presvedčená.

Steve Buscemi je rovnako fantastický. On je voči Nancy skeptický a neverí tomu, že ide o jeho dcéru. No ako som spomínal vo svojom komentári, má tu vynikajúcu momentku, kde sa pozerá na fotky. Fotku svojej stratenej dcéry ako dievčatka a vedľa toho na fotku Nancy. A keď pozerá na tie očné partie, akosi vnútri si uvedomí, že by to jeho dcéra mohla byť. Je to skvelá scénka a funguje absolútne bravúrne. 

Čo ešte je ale treba o filme povedať sú, že reakcie Nancy sú podľa mňa vynikajúce. Počas celého filmu má vnútri pocit, ako keby ani nemala pocit, že si reálne toto všetko zaslúži. Pretože prejde z miesta, kde neustále pociťovala odpor a ako keby nikdy do sveta svojej mamy ani nepatrila. A naraz sú okolo nej ľudia, ktorí jej naopak venujú všetku lásku, ktorú môžu. A tu nejde o to, že by to nechcela. Tu ide o to, ako keby mala pocit, že si to vôbec nezaslúži. Najmä po tom, čo si vypočuje dôležitý telefonický rozhovor. 

Z tohto hovoru totiž vyplynie (aj keď si to reálne nikdy nepotvrdíme), že Nancy v skutočnosti nie je stratenou dcérou. A aj ju to zabolí, no súčasne nechce viac prinášať ľuďom, do ktorých života takto vstúpila viac bolesti. A najmä si nie je istá, ako by ju dokázali vnímať po tom, čo vedia pravdu. Lenže film je úžasný v tom, že ju nezačnú hneď vyhadzovať, alebo niečo podobné. Naopak sa mi páči, že ju prijmú ako vlastnú, sú vďační za to, že im vstúpila do života a nič jej nevyčítajú. Pre mňa sú to osobne veľmi silné momentky, lebo si neviem predstaviť, že by sa tak dokázal dnes niekto takto reálne správať. Možno to plynie aj z faktu, že nikdy sme nemali z Nancy pocit, že by ich chcela okradnúť a rovnako ani nikdy nepríde momentka, kde by nám bola nesympatická.

Naopak sú tu dokonca momentky, kde pôsobí, ako keby skutočne ich dcérou bola a začala si spomínať na veci, ktoré reálne možno nikdy neprežila, ale akoby jej ostali v pamäti. Pre mňa išlo o silný emotívny zážitok a naplnilo ma to vnútorne skutočne silnými pocitmi. A dúfam, že tento blog vám povie lepšie prečo. Ak môžem, tak vysoko film odporúčam na zhliadnutie. Ale na druhú stranu ak ste ho nevideli, prečo ste vlastne čítali tento článok?