Neuestes Tagebuch (17)
Nech Bože dá ...
Jediný mesiac, kedy ma nevidí priateľka a jediný mesiac, kedy ma nezaujímajú filmy je máj (no dobre, ešte obkročný jún s futbalovou tematikou). Vtedy idú na odbyt kilogramy slaných potvoriek, vtedy čučím na každý jeden zápas a to nielen našich, ale aj kdejakých pobaltských Rusákov. Samozrejme, tí s dvojkrížom na hrudi zaujímajú najviac odkedy datujem prvú spomienku na ľadový šport, keď som ešte ako 8 ročný sledoval na babkinej starej Orave prehru s Rakúskom z roku 96´. O to väčšia vášeň mala splanúť za štyri roky a explodovať za šesť. A o to sa postarala krajina, čo má registrovaných menej hokejistov ako Kanada hokejistiek, krajina, ktorú po rozdelení odstrčili kdesi do tretej divízie medzi bambusákov z exotických krajín a krajina, ktorej po víťazstve organizátori vďačne mixujú slovinskú hymnu. Holt, zázraky sa dejú a ja som rád, že ma zastihli vtedy, keď som ich prežíval najviac. Isteže, časy sa menia a každým rokom je to stále viac nafigu, hráči nereprezentujú, góly nepadajú, v rádiu prudí Kristínin šláger a my dúfame v prežitie do najbližšieho šampionátu. No kým doráči prísť si aspoň pripomeňme najväčšie úspechy, aké nám reprezentanti na majstrovstvách a naposledy i olympiáde pripravili.
ZLATO // 2002
STRIEBRO // 2000, 2012
BRONZ // 2003, 2022